MATÝSEK 

premena jazdca na trénera, alebo ako dospieva Matej Matys

Maťka poznám že vraj už 15 rokov, toľko koľko mal Samo sviečok pred pár dňami na torte. Utieklo to rýchlejšie ako si dokážeš predstaviť keď más 15násť a drsnejšie ako si ochotný priznať keď už máš 40cať. Maťko bol tichý slušný chlapec voľakde z Kysúc. V slovenskom merítku urobil asi druhú najväčšiu karíeru (ak si dovolíme použiť takéto zavádzajúce slovo) po Matem Hubkovi v snowboardingu. (fíiiha na Radka Žideka som nejako zabudol... :) Človek naozaj nechce poznať svoju budúcnosť, lebo veď ako by žil túto strašnú prítomnosť.. Maťko mi zmizol z radaru na pár rokov, aby sa objavil ako Tréner mladého talentovaného chlapca. Donútili ma zase raz jazdiť na snowboarde s 15kg  foto vakom. Všetko niečo stojí, odmena bolo jazdenie v májovom prašane, znovustretnutie starého kamaráta a  pohľad na novú generáciu. Prečítaj si ako sa z Maťka stal tréner, dospelý Matej.  

M.R.

Vyštudoval si Ekonomickú Univerzitu v Bratislave, sponozroval ťa Quiksilver, si viacnásobný majster Slovenska v snowboardingu, podobnosť s Matem Hubkom čisto náhodná?

 

Ešte som takúto otázku nedostal to však neznamená že som nad tým nerozmýšľal.  Quiksilver ma začal sponzorovať keď som mal 15 rokov, vtedy to bola ešte distribúcia a dodnes za to ďakujem Branovi Bombovi. Ekonomická bola rozhodnutie rozumom. Najskôr som chcel študovať právo no potom som si uvedomil že ja nie som človek ktorý má žalúdok na to aby žil v polopravdách a takmer bez zásad. Samozrejme česť výnimkám. Druhá možnosť bola FTVŠ na ktorej ma zaujal športový manažment. Povedal som si že športujem odmalička a teda bude pre mňa lepšie ísť na Ekonomickú lebo predsa to by šlo spojiť šport aj s manažmentom a bolo rozhodnuté. Náhoda to teda pravdepodobne bola J

 

Tréning a TRÉNER (Pán Tréner) nie je vôbec to isté. Pre mňa je Tréner synonymom zodpovednosti. Zodpovednosť pred trénovaným jedincom, zodpovednosť kým je mladší pred jeho rodičmi. Zodpovednosť voči investovanému času, peniazom, enormnej snahe dosiahnuť "niečo", dosiahnuť realizáciu sna. Ako s niečím takým dokáže Matej Matys naložiť?

 

Tréner a tréning to je dobrá otázka. Podstatné je asi trochu spoznať toho koho trénuješ. Nie s každým sa dá pracovať rovnako a každý sme iný nemusíte si jednoducho sadnúť.  Je dosť podstatné vedieť že sa dá na teba spoľahnúť  a na druhej strane aj tréner potrebuje cítiť že to jeho zverenca baví a robí to s radosťou inak vzťah medzi nimi dlho nevydrží.  Ono sa to nezdá ale tréner vidí výsledok svojej práce cez úspechy zverenca a tie ovplyvňuje veľa faktorov.

"Ako tréner musíš mať určite prirodzený rešpekt, nepredstavuj si pod tým že nosím vo vrecku obušok."

Robil som rozhovory s profi (vyštudovanými) trénermi a videl ich v praxi. Myslíš, že sa s nimi môžeš rovnať, aspoň v tej všeobecnej rovine? (Videl som v praxi aj Maťa, nuž v prísnosti ničím nezaostáva za Števom ba ani za Jankou :)

 

Za celé obdobie mojej snb kariéry nebol na SVK tréner snowboardingu ktorý by ma viedol alebo vedel viesť. Drvivú väčšinu trikov sme sa učili s kamošmi a obkukávali videá. Dodnes si pamätám ako sme sa hádali ako sa robia triky.  V samej podstate snowboarding nie je ťažké pochopiť, skôr je ťažšie prísť na to ako sa to naučiť a ja som na to prichádzal viac ako 13 rokov. Netvrdím že viem všetko, no očividne to čo viem funguje. Keď niečo neviem stále sú tu externé zdroje ktoré treba vedieť kde ich hľadať.

 

Ak sa nemýlim tak naozajstného trénera si zažil naposledy pred 15-16r. na tenise. Nikdy si nemal ozajstného osobného snb trénera. Ako sa stane zo snowboardistu, nech je akýmkoľvek dobrým jazdcom, aspoň priemerný tréner?

 

Ohľadom snb? Mal ale to som ešte jazdil snowboardcross. Počas freestylovej éry nie. Priemerný neviem to sa musíš opýtať priemerného trénera J. Myslím že tu je aj ten faktor vzájomnej komunikácie medzi trénerom a jazdcom. Niekomu totiž povieš čo má urobiť a pochopí to hneď ďalšiemu to musíš povedať inou cestou a aj tak to nepochopí. Ako tréner musíš mať určite prirodzený rešpekt, nepredstavuj si pod tým že nosím vo vrecku obušok. Potom je tá stránka technická, kde musíš rozumieť tomu čo robíš. Osobne si myslím, že tréner snowboardingu by mal vždy byť aj dobrý jazdec inak mu budú unikať detaily ktoré sa na škole nenaučíš. 

 

Posledné dva, dva a pol roka si takmer denne v kontakte so Samom. Keď ste začali, on bol ešte dieťa, zatiaľ čo ty si začínal žiť už ten "dospelý život". Vzhľadom na Samov vek si mu skoro ako "tretí rodič", bez teba sa nedostane na preteky, na trénovanie v Alpách, do snowboard komunity, atď, atď. Teraz príde aj otázka: myslíš, alebo skôr cítiš že si vďaka tejto nevyhnutnej a náročnej starostlivosti dospel, zmenilo ti to pohľad na deti a na "dospelácky život"?

 

Máš pravdu za posledné tri roky sa toho dosť zmenilo. Keď som jazdil ja bol som naučený na to že čo si neurobím sám to nemám prípadne to nie je podľa mňa. Toto je zvyk ktorý sa teraz snažím odnaučiť.  Neviem čo znamená slovo dospieť, lebo si myslím že ja som nebol ten klasický chalan ktorý žúroval od 15 do 30 rokov a potom prišli deti. Ale kúsok pravdy na tom je ak to že musíš platiť pravidelne účty  každý mesiac a ak to znamená dospieť tak áno. Priznám sa cítim väčšiu zodpovednosť voči ostatným.

 

"Neviem čo znamená slovo dospieť, lebo si myslím že ja som nebol ten klasický chalan ktorý žúroval od 15 do 30 rokov a potom prišli deti. Ale kúsok pravdy na tom je, ak to že musíš platiť pravidelne účty  každý mesiac a ak to znamená dospieť tak áno. Priznám sa cítim väčšiu zodpovednosť voči ostatným."

Matej Matys ako tréner alebo menežér? Menežovanie - riadenie činnosti v čase, optimalizácia výkonnosti, života.. to je nakoniec bežná, normálna vec pre každého človeka. Koľko ale času venuje Matýsek športovo pohybovému trénovaniu a koľko je to všetko "neviditeľné" ostatné?

 

To neviditeľné za oponou zaberie dosť veľa času, záleží aj od ročného obdobia. Musím veľa plánovať výjazdy, tréningy, ale aj sponzorov, rozpočty, plány. Nie je to len priamo o tréningovom procese. Komunikujem od zväzov cez sponzorov až po zelených mužíčkov na Marse a hľadám cesty ako Sama posunúť ďalej a ďalej. Je to možno 40% z času.

 

Máte so Samom (jeho tatkom) nejaký vážny dlhodobý plán, cieľ? Najbližšia zimná olympiáda je už v roku 2018 to bude mať Samo 17 rokov, takže preňho sú šance aj 2022 a možno aj potom. Ako dlho vydrží Matýsek ako tréner po Samovom boku?

 

Zimná OH je náš spoločný cieľ, ktorému sa prispôsobuje všetko.  Chceme byť už na OH 2018 no je pred nami veľa roboty ktorú musíme zvládnuť a nebude to jednoduché. Bolo by to však úžasné ak by OH 2018 bola skutočnosťou myslím že by to boli 4 roky odkedy sme začali spolu spolupracovať čo by bol extrémne krátky čas za ktorý by sme splnili náš cieľ. Hlavné však stále je aby Samo žil snowboardingom a mal chuť žiť život snowboardistu a popritom si užíval cestovanie, pocity ktoré máš keď sa naučíš nový trik ktorého si sa bál alebo pocit keď vyhráš veľké závody.

 

Tréner bez (prirodzenej) autority je len maľovaný pajác. Dnešná doba zdá sa nahráva rozmaznaným deťom, nad učiteľom vyhráva právnik ktorého pošle "zodpovedný" rodič.. Osobný tréner vplýva vďaka častej konfrontácii nielen na trénovaného jedinca ale aj na jeho rodičov. Máte so Samovými rodičmi stanovené nejaké pravidlá, čo sa ešte môže a čo už nie je v tvojej "právomoci"?

 

Určité pravidlá máme nastavené. Treba podľa niečoho fungovať no a kto pozná lepšie svoje dieťa ako jeho rodičia? Myslím si však že sa na mňa dá spoľahnúť a preto mám pri trénovaní aj pri učení sa so Samom dosť voľnú ruku. Na druhej strane Samo nezneužíva to akým spôsobom ho vediem ak by to tak bolo museli by sme sa spolu rozlúčiť.

 

"Komunikujem od zväzov cez sponzorov až po zelených mužíčkov na Marse a hľadám cesty ako Sama posunúť ďalej a ďalej. Je to možno 40% z času."

Či chceš alebo nie, si do určitej miery Samov vzor. Napadlo ťa niekedy, myslím mimo jazdenia, že by si sa koli (vďaka?:) Samovi správal inak ako zvyčajne?

 

Meniť sa určite nie, ak chceš niekoho zmeniť nikdy to nevydrží dlho prípadne z toho vzniká nervozita. Sú však veci ktoré treba dodržiavať. Počas zimy som so Samom viac ako s mojou priateľkou čiže pretvarovať sa nemá zmysel. Plus ak chcem od Sama aby si veril pretože to je pri tých trikoch ktoré robí dosť dôležité tak musím byť k nemu priamy a bez pretvárky.

 

Tebe nemal kto povedať, sprostredkovať aké to je na súťažiach, pravda ak nerátame Mateho Hubku, ale zase vieme že on toho veľa nenarozpráva :). Myslíš že je možné (dobre) trénovať niekoho bez toho aby tréner danú činnosť zažil na vlastnej koži?

 

Neviem ako je to v iných športoch ale pri snowboardingu ak si nebol jazdec a naozaj si aj jazdil v celku dobre tak ti unikajú maličké detaily ktoré spôsobujú to že v určitom momente si v tom športe povieš že už nemáš kam napredovať. Napríklad ak sa naučíš bs 720 technicky zle, veľmi ťažko sa budeš učiť bs 900 no a po čase sa na to vykašleš lebo si povieš že ti to nejde.  Takisto voskovanie to je 50 % úspechu. Veľké reprezentácie majú svojich servisman-ov. My teda ja a Samo fičíme na tom čo som sa naučil ja počas jazdenia a to by tiež bez skúseností nešlo. Áno môže ti dosku urobiť aj týpek ktorý sa to naučil z internetu no čo ak bude v deň pretekov teplo ale park bude v tieni čo na horách znamená rozdiel pekných pár stupňov a ak zle namažeš tak sa ani nerozbehneš a všetok tréning aj úsilie si hodil do koša.

 

Keby si mal ponuku robiť povedzme reprezentačného trénera, alebo trénera pre väčší počet jazdcov, mám na mysli zamestnanie na plný úväzok, šiel by si do toho?

 

To by záležalo od viac vecí. Určite je dobré mať aspoň troch, štyroch jazdcov. Potom sa dá ťažiť aj z toho efektu že každý jazdec prinesie do skupiny niečo svoje a ťahajú sa navzájom. Celý proces učenia to zrýchľuje a vytvára prirodzenú súťaživosť.  

 

Aké dôležité je veriť v progres, alebo úspech svojho zverenca? Sú jeho úspechy jednoznačnou ukážkou schopností trénera?

 

Z môjho pohľadu tréner výrazne skracuje čas potrebný na naučenie sa triku. Druhá strana pohľadu je talent a vytrvalosť zverenca. V progres netreba veriť, proste treba progres vytvárať a makať.

 

Asi nikto by nepovedal, že trénovanie je niečo zlé, že to môže mať nejaké vedľajšie negatívne účinky, teraz nemyslím len zdravotné. Skús povedať o čo človek prichádza keď trénuje ako Samuel..

 

Samo má málo času a kamarátov vo svojom veku. V zahraničí však spoznáva ľudí z rôznych kútov sveta to je dobré. Časom sa nestratí v zahraničí a nebude z neho klasický domased za počítačom. Stráca však čas ktorý mohol byť s rodičmi a sestrou. Myslím že teraz si to neuvedomuje lebo je v puberte ale časom to pochopí. O pár rokov si bude môcť riadiť čas sám a všetko dobehne.

 

"Tu prišla Slavka a povedala mi:

,, teba si v kancelárii neviem predstaviť pracovať, ty potrebuješ robiť niečo aktívne“  a bolo rozhodnuté.   Aj touto cestou by som sa jej chcel poďakovať že to zvláda. Cítim jej oporu a to je dôležité keď si tak často mimo domova."

 

Od jesene do jari si možno aj dve tretiny času (24/7) mimo domu. Ak netrénujte v Alpách, tak ste niekde v Alpách na pretekoch, takto pekne dookola. Dá sa takto žiť a pracovať dlhé roky, ako to zvláda tvoja partnerka, teda ako to spoločne zvládate?

 

Je to náročné a dokonale to preverí vzťah teba a tvojej partnerky. Či sa to dá robiť dlhé roky to zatiaľ ešte neviem. Po škole a OH na ktoré som sa nedostal som  rozmýšľal čo budem robiť keďže som aj dačo vyštudoval.  Tu prišla Slavka a povedala mi ,, teba si v kancelárii neviem predstaviť pracovať ty potrebuješ robiť niečo aktívne“  a bolo rozhodnuté.   Aj touto cestou by som sa jej chcel poďakovať že to zvláda. Cítim jej oporu a to je dôležité keď si tak často mimo domova.

Keby si dostal nejakú super pracovnú ponuku, bolo by možné Sama trénovať aj na "diaľku"? Raz za čas by si s ním skočil cez víkend do Álp na skoky a pozrel si progres..

 

Momentálne by to nešlo, keď bude mať viac rokov tak si to viem predstaviť. Bežne to tak funguje potrebujem však z neho vykresať samostatného chalana ktorý si bude vedieť kopec vecí zariadiť sám.

 

Aj v čase tohto rozhovoru ste zase raz so Samom "na tréningu" v Alpách na Dachsteine. Dokážeš si ešte ten čas v parku užiť a pojazdiť len tak pre potešenie, alebo na to Pán Tréner ani nemá čas?? :)

 

Občas mi to nedá a ošredím najradšej skoky. Stále je však prvoradý Samo takže toho času na jazdenie je málo a kondične som hodne pozadu. Mám už dlhšie v pláne trochu začať  športovať v zmysle dať si telo do poriadku.

Ďakujem za tvoj čas, veľkú trpezlivosť nielen so Samom :) /nakoniec to je super tréning aj pre teba/ a vidíme sa na zaslúženom oddychovom "mokrom tréningu" na Surfchamp-e v Hossegore!

 

Ďakujem ti Matúško  za rozhovor, plavky už mám pripravené :)

© 2016 Samuel Jaroš | born for snowboarding